Veronika si sadla pred zrkadlo v spálni. Prameň vlasov jej zľahka padal na odhalený krk. Zadívala sa na seba v zrkadle a hlboko si vzdychla. Prečo? Prečo myslím stále na Petra a nie na Ivana? Veď Ivan sa má dnes stať mojím mužom!!!
Mala by som žiariť šťastím a ja sama sedím v spálni, pozerám na seba, myslím na Petra a neviem presne ani čo vlastne robím. Čo sa to so mnou vlastne stalo?Veronika s Ivanom sa poznali dosť dlho. Už tri roky spoločne žili v dome pri starej mame v malej dedinke na strednom Slovensku. Zvykli si už na každodenný kolobeh dní spojený s prácou, povinnosťami, ale aj krásnymi chvíľami, ktoré život vo dvojici prináša. Všetko by bolo v poriadku, ale prísne pohľady starej mamy jednoznačne mladej dvojici naznačovali, že nadišiel čas na svadbu. Stará mama bola pod neustálou paľbou výčitiek aj svojich susediek a kamarátok, ktoré neuznávali život vo dvojici „na divoko“, a tak si ich názory časom vzala za svoje a potom nimi okoreňovala život aj Veronike a Ivanovi.A tak aj oni dvaja začali premýšľať o svadbe. Dobre si uvedomovali, že peňazí nemajú na rozhadzovanie, a tak Ivan navrhol, že si pôjde privyrobiť do Rakúska. Veronika tiež neváhala a vybavila si brigádu v neďalekom penzióne a vždy po prednáškach, keď mala čas a nemusela sa učiť na skúšky, išla pracovať. Veronika s Ivanom sa museli na pár týždňov od seba odlúčiť, ale obaja to takto chceli, lebo si veľmi dobre uvedomovali, že sa musia aj finančne zabezpečiť. Nechceli totiž celé bremeno svadby nechať na pleciach svojich rodičov.
Čas plynul, dni sa míňali. Telefonáty boli čoraz zriedkavejšie. Hlavne do Veronikinej duše sa vkrádala samota. Ale to nebolo všetko. Veronika si veľmi dobre uvedomovala, že Petrove oči spočívajú na jej tvári častejšie, ako by sa na ženatého chlapa patrilo. Nemohla si však pomôcť. Ten pohľad ju nehneval, ale fascinoval. Unášal ju do tajomných diaľok čarovného snívania. V srdci pociťovala príval novej energie a novej radosti. Vedela, že do nej vkĺzol sladký pocit zamilovanosti, ktorý ju unášal do čarovného sveta, v ktorom človek vždy stráca rozum a necháva sa viesť rukami poblúznenia často až do nebezpečných hier. Ani Peter s Veronikou neodolali čarovnému poblúzneniu a spolu sa usídlili v krajine lásky, ktorá v ich prípade skrývala v sebe aj veľa nebezpečenstva. Kým Ivan prišiel z Rakúska, Peter a Veronika si na seba zvykli viac, ako si vedeli predtým predstaviť.
Veronika celá zmätená privítala Ivana doma. Ani nevie ako, hneď po príchode sa všetko začalo točiť okolo svadby. Do príprav sa zapojila aj rodina a Veronika sa podriadila prevládajúcej atmosfére voňajúcej radosťou a sladkými koláčmi. Všetci sa na svadbu veľmi tešili a o ničom inom sa ani nehovorilo. Veronika prestala chodiť na brigádu, a tak nebola v denno-dennom kontakte s Petrom. Rozumom si odôvodňovala, ako je dobre, že Ivan je už doma, že si ho vezme, že časom na Petra zabudne ,lebo dobre vedela, že je otcom troch detí. Rozum bol spokojný. Všetko prebiehalo tak, ako prebiehať malo. Ale keď Veronika ostala sama, jej srdce sa ponorilo do smútku a zrak hľadal v diaľke inú tvár ako tú, s ktorou mala byť jej cesta navždy spojená.
Svadba bola nádherná. Jej čarovnú atmosféru ešte viac umocňovali múry starobylého baníckeho kostolíka. Keď sa povetrím niesli tóny organovej hudby, v každom srdci sa rozprúdil aspoň malý pramienok spomienok na krásne chvíle v živote. Všetko bolo milé a dojímavé a Veronika v tej chvíli uverila, že je naozaj šťastná.Dva týždne po svadbe sa ozval mobil. Ivanovi volal rakúsky zamestnávateľ, u ktorého pred svadbou pracoval. Ponúkol mu prácu na pár týždňov za slušnú sumu. Ivan po dohode s Veronikou prácu neodmietol. Veď si chceli začať šetriť na vlastný byt. Uvedomovali si, že každá koruna je dobrá. A Veronika musela ešte dokončiť aj vysokú školu. Ešte sa však vyskytol jeden problém. Zaplatená svadobná cesta do Egypta. Dátum odchodu do Egypta sa zhodoval s Ivanovým odchodom do Rakúska. Nakoniec sa rozhodli, že Veronika pôjde do Egypta s mladšou sestrou. Bolo to zvláštne. Ale nikto sa tomu veľmi nečudoval.
Život v dnešnej dobe prináša veľa nečakaných situácií. A takou nečakanou situáciou bola aj Veronikina cesta do Egypta.Horúce slnko dopadalo nielen na rozhorúčený piesok, ale aj na mierne opálené Veronikino telo. Jej myšlienky sa strácali v ozvene mora a morské vlny odnášali všetky starosti do modrej diaľky. Vzduchom plávala ľahkosť a pocit hravosti. Človek mal zrazu pocit, že svet je krásny .Jedáleň voňala exotickými koreninami. Opálené telá dotvárali správnu prímorskú atmosféru. Aj Veronika sa cítila krajšia ako kedykoľvek predtým. Cítila, že more je zázrakom pre telo aj dušu. Spokojne sa usadila, svoj zrak vnorila do taniera plného dobrôt, vložila do úst prvé sústo a zmeravela…Vyskočila zo stoličky!„Peter, čo tu robíš? Som v šoku, čo tu…!“„ Mám známu v cestovnej kancelárii, dobre som vedel, kde si. Sledujem každý tvoj krok. Chcem byť s tebou! Rozumieš? Chcem byť s tebou! Nemôžem bez teba žiť!“
Veronika sa pár hodín dostávala zo šoku. Na druhý deň si na novú skutočnosť zvykla. A nakoniec zistila, že tá nová atmosféra na dovolenke je veľmi príjemná. Peter s Veronikou prežili spolu nezabudnuteľné dni plné vášne, túžby a nekonečnej ľudskej voľnosti a hravosti, ktorú cudzie prostredie v zahraničí dvom zaľúbeným dušiam môže poskytnúť.
Návrat domov bol však horký, ponorený do sĺz. Obaja vedeli, že končí raj a prichádza realita. Nekonečná, dlhá, pravdivá.Jeseň vystriedala zima. Vo vzduchu sa vznášala predvianočná nálada. Veronika sa pripravovala na skúšky. Pomaly končil zimný semester. Väčší strach ako zo skúšok však mala zo zmien na svojom tele. Tušila, že je tehotná. Prehliadka u lekára jej to len potvrdila. Dobre vedela, že otehotnela v Egypte.
Nasledujúce dni dostali rýchly spád. Veronika nedokázala Ivanovi klamať. Ku všetkému sa priznala a sama požiadala o rozvod, ktorý prebehol veľmi rýchlo. Dnes žije v susednom meste na priváte celkom sama a každú chvíľu čaká na pôrod svojho prvého dieťatka. Petrova láska sa vytratila kdesi do neznáma. Nedokázal odísť od ženy a od troch detí. Veronika si je dobre vedomá svojich chýb, ale nezúfa. Spoznala čaro zakázanej vášnivej lásky a následky svojho raja si chce sama niesť životom. Vie, že konala srdcom a nie rozumom. Vie, že sa asi zachovala bláznivo, ale cíti, že naozaj milovala a miluje. Len ďalšie dni v jej živote ukážu , či si zvolila správnu cestu.
Autorka: Jaroslava Koníčková
