Písanie hrá významnú úlohu v školskej príprave na život. Umožňuje žiakom písať o skúsenostiach, ktoré sú pre nich dôležité a podeliť sa o to, čo napíšu so svojimi spolužiakmi, čo vedie k vzájomnému porozumeniu a vytváraniu spoločenstva.
Písanie sa charakterizuje aj tak, že „niekto vyjadruje niekomu niečo“. Podľa tejto koncepcie pisateľ píše o niečom, o čom chce komunikovať s adresátom, ktorý sa zaujíma o obsah napísaného. Hlavné prvky tejto koncepcie vyjadruje schéma:
pisateľ:
adresát:
téma:
Ako vyplýva zo schémy, písanie je efektívne, keď pisatelia píšu o téme, ktorú si sami vybrali, a keď píšu tomu, koho si vybrali. Adresátom je často trieda, skupina žiakov i jednotlivec. Keď využijeme písanie ako nástroj myslenia, sme adresátom my sami. Píšeme preto, aby sme niečo pochopili, objasnili si, usporiadali, teda uvažovali o informáciách. Práve pri tejto koncepcii písomného vyjadrovania dochádza k rozvoju kritického myslenia. Ak žiaci píšu o tom, o čom chcú písať sami bez zadania témy, hovoríme o voľnom písaní. Ak určíme tému, o ktorej chceme, aby žiaci písali, hovoríme o cielenom voľnom písaní. Pri metóde voľného písania prebieha súčasne proces myslenia a písania. To vplýva na lepšie zapamätávanie si.
Metodický postup:
1. Zadanú tému napíšeme na papier. Myslíme na ňu celý vymedzený čas.
2. Píšeme voľne všetko, čo nám k danej téme napadne. Píšeme celé myšlienky.
3. Po skončení písania prekonzultujeme vo dvojiciach alebo v skupinách napísané myšlienky.
4. Vyberieme myšlienky, ktoré podľa názoru dvojice alebo skupiny najviac súvisia s danou témou.
5. Najlepšie myšlienky každej dvojice alebo skupiny napíšeme na tabuľu. Vznikne celý súbor nápadov, ktoré patria k danej téme.
Ak pracujeme touto metódou s deťmi, je dôležité presvedčiť ich, že to nie je test, len voľné písanie myšlienok na papier. Deti môžu písať svoje myšlienky, ale aj také, ktoré počuli od druhých, len ich vyjadria svojimi slovami.
Pravidlá voľného písania:
1. Vo vymedzenom čase (5 – 10 min.) musí byť ruka stále v pohybe, nesmie sa prestať písať. Ak nám nenapadá nová myšlienka, na okraj papiera si čmárame (bodky, čiarky, …) – tým sa udržiava myslenie a napadne nám vždy niečo nové.
2.Píšme bez ohľadu na pravopis a gramatickú stavbu vety. Dôraz dávame na plynutie myšlienok.
3.Píšme všetko, čo nám napadá, čo nám prichádza na rozum, nezáleží na tom, či to súvisí s danou témou alebo nie. Nič neškrtajme, lebo tým sa odbúrava pozornosť od základnej myšlienky.4. Písomné vyjadrovanie neznámkujeme.
4. Učme pisateľov nebáť sa riskovať. Je dôležité, aby uverili, že môžu voľne písať a že toto písanie – myslenie si bude učiteľ vážiť a rešpektovať.
5. Veďme žiakov k tomu, aby pochopili, že na veľa otázok existuje viac možných odpovedí a že ich nápady a riešenia sú práve také dôležité ako kohokoľvek iného.
6. Ak chceme, aby žiaci kriticky písali, musia dostať spätnú informáciu o svojom produkte a majú mať veľa možností diskutovať o tom, čo píšu so svojimi spolužiakmi.
7. Píšme danú tému spolu so žiakmi. Je to preto, aby žiaci videli, že aj vy ste zamestnaný a nedávali vám otázky, čím by vyrušovali ostatných a odpútavali ich myšlienky od danej témy.
Učiteľ môže použiť túto metódu:
8. Pri zoznamovaní s novou témou, ak chceme zistiť, čo už o danej téme žiaci vedia
9. Pri skončení témy, aby sme sa presvedčili, v akom rozsahu si žiaci tému osvojili (spätná väzba pre učiteľa), zistí tiež, čo si žiaci o danej téme zapamätali.
Zdroj. Združenie Orava v praxi
