Hnev a niekedy až agresivitu pociťujú deti aj dospelí. Všetci sa s týmito pocitmi učia pracovať celý život. Začať by sa malo už v detstve, a to napríklad aj prostredníctvom hier a aktivít. V dnešnom článku vám ponúkame námety, ktoré pomáhajú deťom pracovať s ich pocitmi, a tak sa učia zvládať hnev či prípadnú agresivitu lepšie.
Zmysel hier
Aby sa človek naučil so svojou agresivitou zaobchádzať, musí mať možnosť ju zažívať, poznávať a kultivovať. Základné ciele hier a aktivít, ktoré pomáhajú porozumieť agresivite, sú nasledujúce:
- Zažiť a skúmať silu, energiu a agresivitu svoju a druhých.
- Prehlbovať a kultivovať zaobchádzanie so svojou energiou a jej prejavmi, učiť sa citlivejšie vnímať svoje telo a jeho potreby, podporiť prežívanie a oznamovanie pocitov.
- Reflektovať témy súvisiace s agresivitou: energia, sila, útok, obrana, presadenie a ustúpenie, víťazstvo a porážka, hranice ….
Z hľadiska cieľov vzdelávania sa jedná o rozvoj komunikačných a predovšetkým sociálnych kompetencií. Pomocou takto cielených aktivít si žiak vytvára pozitívnu predstavu o sebe samom, ktorá podporuje jeho sebadôveru a samostatný rozvoj. Zároveň ovláda a riadi svoje konanie a správanie tak, aby dosiahol pocit sebauspokojenia a sebaúcty.
Základné pravidlá hier a aktivít
- Pravidlá majú byť jasné, zrozumiteľné, dohodnuté pred začatím hry.
- Každá aktivita má mať jasný začiatok a koniec.
- Pre väčšinu aktivít je dôležité stanoviť úlohu vedúceho, ktorý môže kedykoľvek zastaviť hru vopred dohodnutým signálom. Vedúcim môže byť dospelý alebo dieťa.
- Po každej aktivite alebo bloku aktivít má nasledovať zdieľanie a reflexia.
Všetci proti všetkým
Žiaci majú k dispozícii mäkké loptičky alebo lopty vyrobené z papiera. Hrajú všetci naraz proti sebe. Na začiatku hry vedúci rozhodí lopty po priestore. Kto sa k nim dostane, snaží sa trafiť ďalšieho spoluhráča. Keď ho zasiahne, je vyradený z hry. Kto drží loptičku, nesmie s ňou behať. Ak už zostáva málo hráčov, je možné povoliť určitý počet krokov. Kto zostane posledný, vyhráva.
Boj o kameň
Učiteľ pripraví kamienky. Žiaci sa rozdelia do dvojíc. Každá dvojica dostane jeden kameň. Vo dvojici sa dohovoria, kto bude strážca kameňa a kto útočník. Strážca položí kameň na zem. Počas hry sa ho nesmie dotknúť. Jeho cieľom je fyzicky zabrániť útočníkovi, aby kameň získal. Učiteľ odštartuje hru naraz pre všetkých a tiež ju rovnakým spôsobom aj ukončí. Čas jedného zápasu môže byť 10-15 sekúnd. Po dvoch alebo viacerých bojoch si hráči svoje úlohy vymenia.
Boj poslepiačky
Skupina vytvorí kruh, v ktorom prebehne súboj. Dvaja hráči sa postavia do kruhu a zaviažu si oči. Každý z nich drží v ruke budzogáň (to môžu byť dve zviazané deky). Na hvizd píšťalky začne súboj. Cieľom každého hráča je udrieť protivníka svojím kyjakom (to môžu byť šatky). Víťazom sa stáva ten, kto skôr dosiahne vopred stanovené množstvo zásahov. Väčšinou sú to tri zásahy. Potom môžu hrať ďalší hráči.
Súboje s mečmi
Môžete použiť hračkárske meče, ktoré môžete obaliť molitánom, aby boli mäkké. V tejto hre ide o šermiarske súboje dvojíc, ktoré možno využiť ako samostatnú hru alebo môžete tieto súboje začleniť do zložitejších dramatických hier či projektov.
Imaginácia
Žiaci ležia alebo sedia a zatvoria si oči. Vedieme ich k upokojeniu a sústredeniu pomocou krátkej relaxácie. Môžete povedať: „Predstav si, že žiješ v divokej prírode. Ale nie ako človek, ale ako divoké zviera. Aké si zviera? Kde žiješ, ako vyzerá tvoje nora? Predstav si, že si práve na love. Čo robíš? Ako sa správaš? Pokus sa niečo vo svojej predstave uloviť. Aký to bol pociť?“ Každú imagináciu je potrebné ukončiť návratom do reálneho priestoru: „Teraz ukončite svoju predstavu, staňte sa opäť človekom, preberte sa, pomaly otvorte oči, môžete sa pretiahnuť, vnímajte opäť svoje okolie …“ Na imagináciu môžeme nadviazať ďalšie aktivity. Môžete maľovať, písať príbeh, môžete využiť voľné písanie a potom zaradiť reflexiu.
Pohybové aktivity
Môžete využiť napríklad tieto pohybové aktivity:
Žiaci sa pohybujú rôznym smerom, nie do kruhu voľným priestorom a do rytmu hudby. Môžete povedať tieto pokyny:
- priestor sa zmenšuje, takže sa musíte medzi sebou viac a viac predierať,
- spomaľte svoj pohyb skoro do nehybnosti,
- zrýchlite svoj pohyb do maximálnej rýchlosti,
- pridajte zvuk (dupnutie, výkrik, …), vyjadrite pomocou zvukov a kriku svoj hnev, agresiu alebo naopak radosť, nadšenie,
- choďte vždy proti niekomu a na poslednú chvíľu uhnite tak, aby ste sa nezrazili,
- opäť sa s niekým stretnite a kričte proti sebe nejaké slovo alebo zvuk,
- nájdite si niekoho, koho budete stále sledovať, ale tak, aby to nezistil,
- dohodnite sa, kto bude unikať a kto mu bude v pätách ako prenasledovateľ.
Dramatické projekty
V rámci dramatických projektov môžete využiť niektoré tematické celky, ktoré žiaci v škole žiaci preberajú. Môžu to byť skutočné udalosti z dejín. Rôzne vojny, povstania, život gladiátorov a podobne. Alebo môžete využiť rôzne príbehy z literatúry. Napríklad Narnie, Warcraft: Posledný strážca, Pán prsteňov, príbehy skutočných ľudí aj vymyslené príbehy. Môžete si vymyslieť sci-fi projekt na tému stret rôznych civilizácií.
Výtvarné aktivity
Námetom môže byť boj, divoké zviera, drak, zbraň a podobne. Spôsob stvárnenia môže byť rôznorodý – papierové objekty, koláže, expresívne maľby a podobne.
Maľovanie vo dvojiciach na tému boj
Pomôcky: baliace papiere, suché alebo olejové kriedy, hudba pripomínajúca boj
Dvojica si sadne oproti sebe, medzi žiakmi je polovica baliaceho papiera. Každý si vyberie iba jednu kriedu. Pokyny: „Predstavte si, že ste dvaja bojovníci, ktorí proti sebe bojujú na papieri. Vašou zbraňou je krieda. Keď pustím hudbu, pripravte sa na boj na vašom bojovom poli, ktorým je papier medzi vami. Boj začne, keď poviem teraz. Ako presne bude boj prebiehať, čo sa na papieri stane, to je na vás. Na boj máte 5 minút, potom bude nasledovať spoločné rozprávanie o vašich pocitoch.“
Hlas a držanie tela
Pomôcka: triangel
Ako sa mení držanie tela, keď sa zväčšuje zlosť? Ako pri tom znie vlastný hlas? Cvičenie žiakom pomáha odpovedať na tieto otázky. Uprostred sa postaví jeden žiak a vyjadrí pocit hnevu, a to pantomicky a zvukom súčasne. Potom zaznie triangel a žiak predvedie, ako sa cíti, keď sa jeho hnev ešte trochu zväčší. Keď zaznie triangel druhýkrát, predvedie, ako sa hnevá úplne najviac.
Čo prezradí bubienok?
Pomôcka: malý bubienok
Jeden žiak chodí dokola a baubnuje. Podľa toho, ako sa cíti, môže bubnovať. Čím má v sebe viac hnevu, tým bubnuje hlasnejšie. Spolužiaci chviľku počúvajú, ako intenzitou bubnuje a podľa toho sa snžia odhaliť, akú má asi náladu.Ten žiak, ktorý uhádne, aký mal pocit, sa s ním vymení a ide bubnovať.
Okamžiky šťastia
Pomôcka: bubon
Žiaci chodia v rytme bubna tak dlho po miestnosti, kým bubnovanie neprestane. Potom si majú predstaviť situáciu, že sú veľmi šťastní. Keď po chvíľke počujú silný hlas bubna, môžu predviesť, aké sú šťastní. Môžu napríklad vyskakovať, radostne kričať alebo sa objímať. Potom opäť zaznie zvuk bubna a všetci utvoria kruh a spoločne diskutujú o nasledujúcich otázkach:
Čo ti spôsobuje veľkú radosť?
Ako dávaš najavo, keď si šťastný?
Čo môžeš urobiť, aby si mohol/mohla urobiť radosť ostatným?
Takto sa dnes cítim
Pomôcky:kartičky, na ktorých sú vyobrazené rôzne tváre
Kartičky položíme na stôl zadnou stranou. Potom poveríme jedného žiaka, aby dvíhal a ukazoval tváre na kartičkách. Keď ukáže tvár napríklad s usmievavým smajlíkom, zdvihnú ruky tí žiaci, ktorí majú dnes dobrú náladu. Potom príde iný žiak, ktorý zdvihne kartičku napríklad s nahnevaným smajlíkom. Zdvihnú ruky tí žiaci, ktorí sú dnes nahnevaní. Takto aktivita pokračuje až dovtedy, kým sa nevystriedajú všetky kartičky.
Jablko a kameň
Pomôcky: jablko a kameň
Žiaci sedia v kruhu a každý opíše situáciu, o ktorej s radosťou informovali rodičov a pritom mali dobrý pocit v telom tele. Tento dobrý pocit je symbolizovaný tým, že dieťa, ktoré rozpráva, drží v ruke chutné, sladké jablko.
Druhé kolo rozprávania spočíva v tom, že žiaci rozprávajú o situáciii, ktorá im „ leží v žalúdku“ , ktorá ich trápi a sú z nej smutní. Pri tomto rozprávaní držia v ruke kameň. Spolužiaci môžu jeden druhému svojimi nápadmi pomôcť tak, že mu poradia, čo môže urobiť lepšie, prípadne čomu by sa mal /mala v budúcnosti vyvarovať.
Vyzeráš veselo alebo smutno?
Pomôcky: líčidlá
Zažiť, keď sa niekto iný jedmne dotýka ich tváre líčidlami, je pre žiakov nevšený pocit a dosť sa pri tom aj pobavia a nasmejú. Zaujímavé je napríklad urobiť aktivitu, pri ktorej musí nalíčený žiak uhádnuť, akú náladu mu spolužiak na tvári líčidalmi „vykúzlil“, a to bez pohľadu do zrkadla. Podľa toho, či mu na tvár namaľuje slzy, či vysoko zdvihnuté obočie, môže vyzerať veselo alebo smutne. Po tom ako sa žiak snaží spoznať náladu vytvorenú líčidlami, môže si ju skontrolovať v zrkadle. Potom si môžu úlohy vymeniť.
Čo pociťuješ?
Pomôcky: zábavná hudba, rôzne piesne
Za zvukov zábavnej hudby deti tancujú. Keď hudba prestane hrať, dostanú pokyn od učiteľa, že majú urobiť určité gesto. Napríklad sa majú objať, urobiť grimasu, ukázať päsť, poklepať si po ramene, vyplaziť na seba jazyk alebo sa pohladiť po hlave. Keď sa aktivita skončí, žiaci si sadnú do kruhu a rozprávajú o tom, ako sa cítili a ako prežívali jednotlivé gestá. Povedia, pri ktorých sa cítili dobre a pri ktorých nie.
Ako na človeka pôsobia nadávky?
Deti porozprávajú, ktoré nadávky ich vedia najviac nehnevať, pri ktorých sú smutní alebo ich niečo mrzí. Medzi preciťovaním nadávok bývajú rozdiely. Pri rozhovre tak vidno, ktoré dieťa je aké citlivé. To, čo niekoho nahnevá, iné dieťa si nevšíma. Názory bývajú rôzne.
Urobme niečo dobré
Vďaka tejto aktivite sa žiaci naučia, čo robiť, ak je niekto v ich okolí smutný, nahnevaný, sklamaný alebo opustený. Žiaci sedia v kruhu na stoličkách. Jeden žiak sa postaví uprostred a znázorní nejakú negatívnu náladu, ktorú ostatní sledujú najprv bez komentára. Keď sa žiak posadí, spolužiaci hľadajú rôzne spôsoby, ako ho čo najrýchlejšie rozveseliť alebo mu navodiť dobrú náladu. Vymyslia niekoľko spôsobov. Potom žiak, ktorý predvádzal negatívnu náladu, povie, čo na neho pôsobilo najlepšie.
Hnevám sa, keď…
Pomôcka: lopta
Žiaci si sadnú do kruhu na zem tak, aby si nohami mohli posúvať loptu. Hra sa začína tým, že žiak, pri ktorom je lopta, znázorní situáciu, pri ktorej dokáže byť nahnevaný. Potom odkopne loptu niekomu inému, ktorý tiež znázorní určitú situáciu. Keď sa všetci žiaci vystriedajú, môžu odpovedať na nasledujúce otázky:
Čo robíš, keď sa hneváš?
Ktoré spôsoby správania považuješ za správne a ktoré nie?
Existuje niekto, komu o svojom hneve môžeš porozprávať?
Otázky, ktoré môžete použiť v rámci reflexie
Základom reflexie sú otvorené otázky. Pre reflexii môžete použiť tri okruhy otázok:
- Otázky zamerané na priebeh aktivity a prežívanie žiakov:
- Ako ste sa cítili, aké pocity ste si prežili?
- Bolo pre vás niečo ťažké, niečo vám prekážalo alebo sa vám nedarilo urobiť?
- Ako ste dodržiavali či nedodržiavali zadané pravidlá?
- Ako sa vám darilo spolupracovať?
- Otázky zamerané na obsah súvisiaci s aktivitami:
- Ktorá chvíľa pre vás bola nejako ťažká alebo radostná ?
- Čo vám napadá k tomu, čo ste prežili? O čom to pre vás bolo?
- Je niečo, čo ste sa počas činnosti naučili? A je niečo, v čom by ste sa chceli zlepšiť?
- Čo by ste si z prežitých skúseností chceli odniesť do reálneho života?
- Otázky zamerané priamo na pojem agresie:
- Dozvedeli ste sa počas činností niečo o svojej sile a agresii? Boli ste pri aktivitách agresívni? Ako sa to prejavovalo?
- Ako sa vám darilo brániť a ako útočiť? Aký to bol pocit, keď ste prehrali a keď ste vyhrali?
- Kedy vo svojom živote bývate agresívni?Prečo a za akých okolností?
Zdroje:
Zapletal, M.: Veľká encyklopédia hier
Erkert, A.: Hry pro usměrňovaní agresivity
Šimanovský, Z.: Hry pro zvládání agresivity a neklidu.
