Hry na rozvoj detskej pozornosti, postrehu a rýchlosti

Ako učitelia by ste sa mali tiež zaujímať o rozvoj detskej pozornosti, pretože práve tá je dôležitá, aby vaše hodiny prebiehali hladko. Ak chcete rozvíjať detskú pozornosť, tieto tipy na hry s deťmi vám v tom môžu pomôcť. Môžete ich využiť v škole prírode, počas výletov i vyučovania.

 

Hra na sultána

Postup:

Sultána predstavuje v hre vedúci hry alebo učiteľ. Sedí na čele hráčov, napríklad v kresle. Ostatní sa rozsadia na obyčajné stoličky okolo stola. Sultán je typický orientálny vládca a často prejavuje svoje rozmary. Okrem iného občas neznáša niektoré písmeno. Povie napríklad: „Dnes nemôžem ani počuť A!“ A hneď dodá: „Čo teraz dáte svojmu najmilostivejšiemu sultánovi na večeru?“ A hráči hneď začnú v smere hodinových ručičiek odriekavať rôzne jedlá: žemľu, puding, ovocie, hrozno atď. Každý musí povedať jedno jedlo, v ktorého názve nie je žiadne písmeno a. Kto sa pomýli, zaváha dlhšie než tri sekundy alebo opakuje to, čo už povedal niekto pred ním, musí predstúpiť pred sultána a ten mu urobí na papier, ktorý je pripevnený na odeve žiaka, farebnou ceruzou čiarku. Sultánove otázky sú vždy iné a spravidla sa mu sprotiví iné písmeno a to nielen samohlásky, ale aj spoluhlásky. Niekedy chce, aby mu poddaní určili niektorého dobrého autora alebo knihu na čítanie, inokedy si pýta na názvy zvierat, rastlín atď. Hráč, ktorý má najviac čiarok, musí splniť nejakú špeciálnu sultánovu požiadavku a tým sa vykúpiť.

 

Hra Obloha – zem – nos

Postup:

Žiaci sedia v kruhu a pozorujú vedúceho, ktorý rýchlejšie alebo pomalšie hovorí: „Obloha – zem –  nos.“ Poradie slov rôzne obmieňa a sprevádza ich pohybmi pravej ruky. Keď povie obloha, namieri ukazovákom na povalu, keď povie zem, ukáže na podlahu, keď povie nos, dotkne sa ukazovákom svojho nosa. Ostatní vykonávajú tieto pohyby s ním. Vedúci hry urobí občas nesprávny pohyb a kto sa zmýli a napodobní ho, dostáva bod. Záväzný je len slovný príkaz! Pri starších žiakoch idú slová za sebou rýchlejšie a vedúci robí klamné pohyby omnoho častejšie. S menšími deťmi môžeme hrať len dve slová – obloha a zem. Žiak, ktorý dostane päť bodov, z hry vypadáva.

 

Kimova hra

Postup: Učiteľ položí na stôl 24 drobných predmetov: ceruzky, kamienok, klinec, špendlík, strúhadlo, štetec atď. Stôl zakryje šatkou a zavolá hráčov. Hráči si majú zapamätať čo najviac vyložených vecí. Po minúte šatku vráti na miesto a každý žiak zapíše všetky predmety, ktoré na stole videl a ktoré si zapamätal. Kto odovzdá za päť minút úplný zoznam, zvíťazí.

 

Hra Kto sa stratil?

Postup:

Žiaci sa rozsadia po celej triede alebo klubovni.Učiteľ hry určí jedného detektíva, ktorý má na chvíľku vyjsť za dvere. Potom vyzve iného hráča, aby vyšiel za druhé dvere. Ostatní hráči si vymenia miesta a vedúci zavolá detektíva späť do miestnosti. Na prahu mu položí otázku: „Kto sa stratil?“ A súčasne stopuje čas. Keď detektív správne pomenuje žiaka, ktorý sa „stratil“, učiteľ mu zapíše čas a hra začína znova s iným detektívom. Ak detektív vysloví nesprávne meno, zostane mu úloha aj pre ďalšiu hru. Kto z detektívov určí strateného hráča v najkratšom čase?

 

Hra Vyvolávanie čísel

Postup:

Žiaci sa posadia do kruhu a očíslujú jednotlivé stoličky. Tá, na ktorej sedí učiteľ, dostane číslo jeden, ďalšie v smere hodinových ručičiek. Každý hráč bude mať pri hre rovnaké číslo ako stolička, na ktorej sedí. Učiteľ otvorí hru tým, že povie:„Jednotka volá štvorku!“ Žiak, ktorý sedí na stoličke číslo 4, sa musí okamžite ozvať a vyvolať iné číslo – hoci aj štvorka volá sedmičku. A takto volá jeden hráč druhého, dokiaľ neurobí chybu. Za chybu považujeme, keď sa volaný žiak okamžite neozve alebo keď sa ozve žiak, ktorý nebol vyvolaný, alebo keď niekto vyvolá neexistujúce číslo. Kto urobí chybu, ide na poslednú stoličku s najvyšším poradovým číslom. Ostatní žiaci sa posunú o jednu stoličku, aby mu urobili miesto. A hra hneď pokračuje ďalej. Niektorí žiaci od tejto chvíle majú iné číslo. Práve v častých zmenách čísel je ukrytý zmysel hry.

 

Hra Kto si presadol

Postup:

Žiaci sa rozsadia okolo stien triedy. Dvaja vybraní detektívi pozorujú minútu, kto kde sedí, potom vyjdú za dvere. Za ich neprítomnosti si dvaja sediaci žiaci vymenia miesto. Potom zavolajú detektívov naspäť. Kto z nich skôr uhádne, ktorí dvaja si vymenili miesta, vyhráva. Podmienkou je zistiť správne mená obidvoch žiakov.

 

Hra Triedenie geometrických tvarov

Postup:

Nastrihajte z tvrdého papiera po desať malých trojuholníkov, štvorcov, obdĺžnikov a krúžkov. Potom ich vložte do ruky prvému hráčovi, ktorý má zaviazané oči. Za aký čas roztriedi obrazce na štyri kôpky podľa druhu? Za každý kus, ktorý položí na nesprávnu kôpku, mu pripočítame päť sekúnd. Kto z hráčov dosiahne najlepší čas?

 

Hra Zachyť tyč

Postup:

Žiaci sedia v kruhu. Určíme si vedúceho hry a časomerača. Vedúci hry postaví do stredu vyššiu tyč (môže to byť napríklad aj metla). V okamihu, keď tyč pustí, vyzve meno niektorého účastníka hry. Vyvolaný hráč musí rýchle vyskočiť zo stoličky a zachytiť tyč prv, než spadne na zem. Kto je príliš pomalý, opustí hru na určený časový limit, ktorý sleduje časomerač. Po vypršaní limitu sa môže hráč do hry opäť vrátiť.

 

Hra Boj o kamienky

Postup:

Učiteľ rozloží doprostred stola do radu riečne kamienky. Má ich byť o jeden menej než hráčov. Účastníci hry sa rozostavia okolo stola a rukami pod stolnou doskou. Keď učiteľ zapíska, každý siahne po kamienkoch a snaží sa získať aspoň jeden. Komu sa to nepodarí, je z ďalšej hry vyradený. Do druhého kola postupujú len tí, ktorí sa zmocnili kamienka. Niekedy vypadnú z hry naraz dvaja i traja hráči, ak niekto získa viac ako jeden kamienok. Nie je to však ľahké, pretože medzi kamienkami býva aspoň desaťcentimetrový odstup. Pred začiatkom druhého a každého ďalšieho kola rozložte na dosku o kamienok menej ako je počet hráčov, ktorí dosiaľ nevypadli z hry. Nakoniec stoja proti sebe na oboch stranách stola dvaja súperi a uprostred medzi nimi leží posledný kamienok. Kto sa ho zmocní, vyhráva a dokáže, že má najšikovnejšie ruky.

 

Hra Hádzanie v kruhu

Postup:

Hráči sedia v kruhu a prihrávajú si medzi sebou loptičku . Uprostred kruhu sa pohybuje „chytač“, ktorý sa chce svojej úlohy čím skôr zbaviť. To sa mu podarí, keď sa loptičky zmocní. Môže ju zachytiť v pohybe alebo vytrhnúť pomalému hráčovi z ruky. Keď drží loptičku konečne v ruke, vymení si miesto  s tým, kto sa loptičky dotkol naposledy.

 

Vnímanie iba hmatom

Vnímanie nepredstavuje len videnie a počutie. Pravda je však taká, že tieto dva zmysly využívame najviac a ostatné akoby boli odpojené. A preto, pokiaľ sa dá, treba bystriť aj tie ostatné. Nasledujúca hra je zameraná na hmat.

Skupina si sadne do kruhu a všetci si zavrú oči. Učiteľ pošle nejaký predmet, všetci v kruhu sa ho postupne dotknú podávaním z ruky do ruky. Nikto nesmie nič povedať, všetci využívajú iba hmat. Keď si učiteľ zoberie predmet späť, žiaci napíšu na lístok, aký predmet to asi bol. Neskôr učiteľ pošle do kruhu ďalšie predmety. Žiaci si všetko v tichosti zapíšu. Po piatich predmetoch sa výsledky porovnajú. Žiaci zisťujú, koľko predmetov sa im podarilo správne určiť.

 

Čo je vždy rovnaké?

Na realizáciu tejto aktivity žiaci potrebujú pero a papier. Jeden žiak dáva otázky, na ktoré spolužiaci majú za určitý čas napísať čo najviac odpovedí. Napríklad: Čo je vždy červené? ( červené víno, červené svetlo na semafore, krv…) Zapísané informácie žiaci neskôr prečítajú a porovnávajú si. Možno zistia, že nie všetko je také jednoznačné, ako sa to na prvý pohľad zdá.

 

 Kde sa stratil predmet?

Jeden žiak vyjde z triedy von. Učiteľ alebo žiaci ukryjú nejaký bežný predmet, ktorý sa často v triede používa. Tento predmet je potrebné položiť tam, kde sa bežne nenechádza. Napríklad gumu položíme na umývadlo, pohár s vodou na poličku s knihami a pod. Potom zavoláme žiaka, ktorý bol mimo triedy. Nikto mu nepovie, aký predmet má nájsť. Žiaci mu však pri hľadaní predmetu môžu pomôcť tak, že tliekajú silnejšie vtedy, keď sa k predmetu približuje a slabšie, keď sa od predmetu vzďaľuje. Môžu tiež hovoriť slová teplo alebo zima.

 

 Kto má najviac?

Môžeme pustiť potichu pokojnú hudbu. Žiaci sa prechádzajú po triede a pozorujú sa navzájom. Ich úlohou je zistiť odpoveď na otázku, ktorú učiteľ zadal na začiatku aktivity. Môžu to byť napríklad tieto otázky:

Kto má na sebe najviac bižutérie?

Kto má na sebe najviac gombíkov?

Kto má na sebe červenú farbu?

Ktorí žiaci majú modré oči?

Po chvíľke učiteľ zastaví hudbu, žiaci si sadnú do kruhu a odpovedajú na otázku.

 

 Kto to má?

Jeden žiak má za úlohu vybrať si nejaké charakteristické znamenia iného žiaka, ktoré musia ostatní žiaci uhádnuť. Napríklad si vyberie žiačku, ktorá má na ruke prsteň.  Všíma si všetkých žiakov v triede a konštatuje pri tom: „ Janko to nemá, Hanka to má, Jana to má tiež, ale Martin to nemá…“ Kto prvý uhádne, čo mal žiak na mysli, tak ten vyberá nový predmet, na ktorý myslí. Samozrejme, môžu sa kombinovať aj dve – tri znamenia naraz. Napríklad svetlé vlasy a náramkové hodinky.

 

 Skrývačky

V niektorých slovách alebo vetách môžu byť skryté aj iné slová. Hľadanie takých slov je zábavné, cvičí sa pri ňom pozornosť a koncentrácia a trochu sa namáha aj mozog.

Žiaci sa rozdelia do skupín. Každá skupina napíše na papier slovné skrývačky. Potom si papiere medzi sebou vymenia a snažia sa nájsť skryté slová, ktoré im pripravila iná skupina. Môžu to byť napríklad tieto slová:

POLEVA

PRSTOKLAD

NA JAR KRY SAMY KVITNÚ

LETNÍCI

1. Príbeh ako pomôcka na zapamätanie

Žiaci si skôr zapamätajú pojmy zmysluplné a prepojené v kontexte ako len  jednotlivé výrazy neprepojené s ničím známym. Keď teda medzi niektorými výrazmi nie je žiadna súvislosť, musíme nejakú vymyslieť. Môžeme to urobiť tak, že pojmy, ktoré sa majú žiaci naučiť, zabudujeme do nejakého príbehu. Pôvodné poradie pojmov necháme zachované. Žiak si má napríklad zapamätať miesta konania prvých troch novodobých olympijských hier: Athény- Paríž – St. Louis. Príbeh môžeme vymyslieť napríklad takto: Athéna išla do Paríža, aby sa tam stretla so sv. Luisou.Takéto príbehy si v skupinách môžu žiaci vymýšľať sami.

 

2. Učenie v pohybe

Vo všeobecnosti to v školách funguje tak, že sa vyžaduje slušné sedenie na stoličke. Pohyb je však pre učenie priaznivý. Napríklad, keď sa žiaci učia slovíčka z cudzieho jazyka, je dobré, keď si ich nielen prečítajú, nahlas vyslovia a napíšu, ale keď učenie obohatia aj o nejaký pohyb. Napríklad spojenie v angličtine idem k oknu, by mohlo byť doprevádzané aj pohybom k oknu. Ak sa pohyb nedá uskutočniť, napríklad spojenie idem autom, tak žiakov motivujeme k tomu, aby pohyb naznačili aspoň pantomimicky. Práve v skupinách by sa žiaci mohli občas učiť aj takýmto spôsobom.

 

3. Filmový príbeh

Žiaci si pojmy, ktoré sa majú naučiť, môžu zabudovať aj do imaginárenho filmového príbehu. Pri opakovaní majú pred očami jednotlivé scény z filmu, ktoré sa im premietajú pred ich vnútorným zrakom. Ak si chcú napríklad zapamätať scény moderného päťboja – jazda na koni, šerm, strelba, plávanie a beh, môžu si vo svojom imaginárnom filme predstavovať nasledujúce westernové scény:

Kovboj šermuje s banditmi.

Beží ku svojmu koňovi.

Banditi po ňom strieľajú.

Kovboj uteká za svojím koňom, nasadne na koňa, aby si zachránil život.

Pláva cez rieku na druhý breh, kde je už v bezpečí.

 

4. Učenie telom i dušou

Žiaci si najlepšie informácie zapamätajú vtedy, keď pre nich pripravíme čo najviac vnemových kanálov. Je dobré, keď vidia, počujú, môžu sa niečoho dotknúť a cítia to, nechajú si niečo v predstavách rozplynúť na jazyku a predstavia si to. Je dobré, keď nad tým, čo sa učia, uvažujú, snažia sa to pochopiť a nechávajú sa s tým uviesť do pohybu.Táto metóda je vhodná pri zapamätávaní básní. Odohráva sa dej napríklad v lese? Povedzte žiakom, nech si predstavujú vo svojej fantázii šumenie stromov. Nacádza sa v básni pútnik? Nech s ním chvíľku putujú po triede. Môžu si predstavovať, ako pútnik kráča vedľa nich. Dal si dole klobúk? Žiaci si môžu pantomimicky dať klobúk dolu tiež. V skupine si môžu takto pripraviť pantomimicky prednášanie celej básne.

 

5. Vytváranie obrazov

Zapamätávaniu obtiažnych alebo abstraktných slov a pojmov sa darí lepšie, keď si ich žiaci v predstavách preložia do názorných obrazov. Nevedia si zapamätať názov japonskej sopky Fudžijama? Pomôžte im vytvoriť predstavu ako fučí jama. Toto si určite zapamätajú.

Alebo si mýlia znamienka je menší < a je väčší >? Povedzte im, aby si predstavili krokodíliu tlamu, ako sa otvára doprava a doľava. Na otvorenej strane je väčšia. Väčšie číslo sa tak nachádza na otvorenej čelusti a menšie číslo je na špičke. Pohyb otvárania tlamy môžu naznačiť aj rukami.

 

6. Ako si pamätať mená a priezviská?

Niektorí ľudia majú najväčší problém s pamätaním mien a priezvisk. Najlepšou pomôcok na pamätanie mien je je skutočný záujem o človeka. Ale pomôcť si môžeme aj tak, že si k menám či priezviskám môžeme pridať rôzne pamäťové asociácie a obrazové predstavy. Pri takých priezviskách ako Krajčír či Rak to nie je problém. Ale čo tie ostatné?

Pána Šľachtu si môžeme predstaviť, ako prechádza zámockou záhradou. Pani Omáčková môže byť v našich predstavách úžasná kuchárka a pán Brezniansky asi pochádza z Brezna. Takéto pomôcky na priezviská si môžu žiaci vytvárať v skupine. Upozornite ich však na to, aby si dávali pozor pri vymýšľaní, aby nikoho neurazili a snažili sa byť predovšetkým originálni.

 

7. Symboly pre čísla

Kto si zle pamätá čísla, mohol by vyskúšať nasledujúcu pomôcku. Každému číslu od 1-9 priradí nejaký symbol. Napríklad:

1 môže byť zástava

2 môže byť labuť

3 dva polmesiace na sebe

4 môže byť stolička

atď.

Žiaci si v rámci skupiny môžu vymyslieť svoje vlastné symboly.

 

8. Symboly ako ťahák

Keď žiaci píšu písomku, často sa snažia používať ťaháky. To sa nie vždy však vyplatí. Lepšie je naučiť sa používať určité symboly, ktoré žiakovi môžu napovedať určitý pojem. Myslím si, že žiadnemu z učiteľov nebudú na lavici prekážať také veci ako gulička, sponka,guma, minca a podobne. Každý jeden z týchto predmetov predstavuje určité kľúčové slovo. Tieto symboly používajú žiaci v súvislosti s takými pojmami, ktoré si nemôžu zapamätať.

 

 

 

 

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:

Holeyšovská, A.: Rok ve školsní družine
Zapletal, M.: Velká encyklopedie her