Prečítajte si úprimné, pravdivé a miestami aj vtipné postrehy o tejto dobe. Za fotografiu ďakujem šiestakovi Vladkovi Ondrušovi.
Od tejto karantény sa mi môj život dosť zmenil. Karanténa mi hlavne zmenila život v súvislosti so školou. Už pomaly nedokážem ani normálne rozmýšľať, lebo keď vám každý deň chodí dvesto mailov od učiteľov, pridávajú úlohy na Edupage a do toho ešte každý deň online hodina s pani uč. Koníčkovou, ide ma poraziť. Veľa z úloh neviem, keďže učitelia chcú, aby sme si dané učivo naštudovali doma a na to som moc lenivý. Ale zato som rad že mám dobré spolužiačky/kov a vždy mi s tým pomôžu.
Najviac som si počas karantény obľúbil pani uč. Karlíkovú a pani uč. Žilinčárovú. Dajú nám jednu úlohu za týždeň, ktoré viem vypracovať a berú ohľad na to, že sa nám asi moc nechce. Pre mňa je asi najhoršia SJL, DEJ a NEJ. Na SJL mi vadia hlavne online hodiny a narušujú mi čas na obed. DEJ a NEJ by boli v pohode, keby nemáme úlohy každý deň. Svet online nie je zlý, keďže je tu zahrnutá technológia, ktorú máme radi, ale na taký veľký obnos správ od učiteľov som nikdy nebol pripravený.
Neverím sám sebe, že to hovorím, ale chcel by som sa už dostať do normálneho života školy, bazéna, cestovať po pretekoch a chcel by som zažiť kopec inej zábavy, ktorú doma až tak nezažijem.
Dalibor Ochaba
……………………………………………
Všetko to začalo niekedy v marci, zdá sa mi , že bol štvrtok, ale už neviem presne dátum. V ten deň sa začali šíriť správy o tom, že by sme mohli byť doma kvôli novému koronavírusu, ale to sa mi v ten deň zdalo trochu nereálne, hovoril som si, veď nemôžu tak rýchlo zavrieť školy, a tak sa to všetko začalo. Prišiel piatok a na Edupage prišla správa, že ostávame doma, mal som z toho trochu zmiešané pocity na jednej strane som sa tešil a na druhej som nevedel, čo z toho bude. Prvý týždeň doma a žiadna úloha neprišla, bolo to super dovtedy, kým prišla prvá úloha. V tom momente sa začalo online vyučovanie. Spočiatku to bolo jemne chaotické, všetci si museli nájsť svoj vlastný systém učenia. Niekedy nám prišla úloha cez mail a niekedy zase cez Edupage. Ja som to mal o to horšie, že mám mamu učiteľku, lebo ja som bol ten pokusný králik. Furt mi chodili pokusné testy a úlohy a skúmali sme, ako to vlastne funguje, nakoniec sa to mama naučila, a teraz nám posiela úlohy, no čo už… Ale pokračujem ďalej, lebo toto je stále iba začiatok. Doma a k tomu ešte cez internet, sa učí ináč, povedal by som, že mám menej stresu, online testy nie sú žiadna hrôza, lebo nás nikto nevidí, ak odpisujeme. A môžeme používať pomôcky všetkého druhu, ale ja si myslím, že to učitelia očakávajú. Ale aj tak si musím ten zošit otvoriť a hľadať to tam a či chcem, či nechcem aj tak sa niečo naučím. Horšie je to, keď musíme niečo počítať, tam už nepomôže nič. Jedného dňa mi prišla z matematiky päťka z ničoho nič, ja som nevedel, čo sa deje, lebo je som všetko poslal, tak som aj ja poslal pani učiteľke mail a nakoniec sa pomýlila a opravila mi to. Potom už išlo všetko hladko. Takýmto spôsobom sme pokračovali asi dva týždne, až jedného dňa nás pani učiteľka Koníčková poprosila, aby sme vytvorili skupiny, kde si budeme volať, a tak sa budeme učiť. Prvá online hodina bola aspoň pre mňa taká čudná, učiť sa cez telefón. Ale po ďalších dvoch online hodinách som si na to zvykol. Neraz sa mi stalo, že som cez online hodinu aj obedoval. Teraz radšej obedujem skôr. Online hodiny sú fajn, počujeme sa a čas tam ubieha celkom rýchlo, aspoň niečo sa naučíme, ale oproti škole je to veľká zmena. Teraz mám zase viac voľného času, a tak pomáham rodičom. Naposledy som s otcom kopal kábel cez dvor. Nikdy by som nepovedal, koľko kameňov môžeme mať vo dvore. Okrem učenia v škole som aspoň pričuchol k veci menom auto. Keď sme s otcom vozili hlinu, tak mi dal za šoférovať. To bol zážitok! Teraz späť ku škole. Už asi mesiac a pol sa tak učíme a ak mám pravdu povedať, už by som možno išiel aj do školy. Ale aj doma je dobre, tak uvidíme ako sa to vyvinie, lebo každý deň niečo iné vymyslia. Naposledy vymysleli dobrovoľnú školu cez prázdniny. Hádam to prežijeme v zdraví a uvidíme, či sa stretneme v škole alebo nie.
Marek Kuzma
……………………………………………..
Odvtedy, čo je karanténa, sa môj život naozaj zmenil. Myslím si však, že to nie je vôbec zlé. Mám viac času sa učiť nové veci na PC, vzdelávať sa cez internet a taktiež môžem ísť spať kedy chcem, vstať kedy chcem a tiež, samozrejme, robiť si pomaly, čo chcem.
Má to však aj svoje nevýhody, chodím menej von, menej sa hýbem. Karanténa robí ľudí lenivými, no ja sa nevzdávam, lebo viem, že ma čaká kosenie na záhrade a ,samozrejme, aj množstvo úloh. Úloh mávame tak akurát a naozaj sa popri nich dá toho veľa stihnúť. Nebaví ma však byť doma sám a naozaj mi kamaráti chýbajú a nie online, ale v offline živote. Myslím si, že keby takto žijeme ešte jeden rok, tak by ma z toho porazilo a nevedel by som ani kde je sever, juh, východ a západ. Tento život mi z určitých dôvodov vyhovuje a z určitých dôvodov nie, pretože to naozaj nie je to, o čom by život mal byť.
Neviem, čo tu ešte napísať, ale určite by som radšej žill offline, ako online…
Matej Hudec
……………………………………………….
Celkovo v mojom živote došlo k veľkej zmene už len za posledné
mesiace, nehovorím len o karanténe, ale celkovo o mojom zmýšľaní.
Myslím si, že život je príliš krátky a dochádza mi to teraz, keď viem
o neviditeľnej hrozbe a škola tomu vôbec nepomáha. Mám na mysli
kopu mejlov a správ z Edupage, ale aj prípravu na online hodiny s p.
uč. Koníčkovou. Mám z toho zmiešané pocity. Všetko je teraz iné
a zvlášť škola prispôsobiť sa systému online výučby nie je ťažké,
keďže s technológiami prakticky vyrastáme, ale zmenili sa aj iné
činnosti v online svete. Myslím, že teraz môžem aj rozvíjať kreativitu
a veľkým zdrojom filmov a seriálov je online. Svet online nie je zlý, no
zmenil sa, odkedy sme v karanténe. Hlavne to, že prichádza množstvo správ,
na ktoré musím reagovať a absolútne som nebola na to pripravená,
no po týždni som si zvykla a našla systém, v ktorom sa
dobre orientujem, aj keď mi ho trochu narušili online hodiny okolo
obeda. Instagram a Messenger mi pomáhajú s komunikáciou
s kamarátkami a aj keď sa to možno nezdá, trávim na nich v podstate
rovnaký čas, lebo sa omnoho viac zaujímam o online kreativitu, ak sa
to tak dá nazvať. Zhrniem to. Môj online život sa príliš nelíši od toho
pred karanténou a možno to znie divne, páči sa mi tento systém, lebo
som vlastne sama sebe pánom.
Nikolka Mydliarová
………………………………………………………….
Mne osobne online život nevyhovuje. Možno si poviete, že ale to je pecka nechodiť do školy, ale volať s učiteľom cez videochat. Pecka by bola, keby sme všetci spolu v jednej triede.
Môj online život je veľmi zaujímavý. Nikdy by som nepovedala, že by sme sa učili cez videochat . No dnes je to už reálne a komunikujem s mojimi spolužiakmi a pani učiteľkou len cez videochat.No nie je to také, ako keby sme všetci sedeli v škole, snažiac sa dávať pozor, čo rozprávajú učitelia. Na sociálnych sieťach netrávim čas. Len vtedy, keď máme online hodinu. Ale často počúvam pesničky, pozerám seriály, komunikujem s kamarátmi. Super vec na online živote je, že môžeme komunikovať, volať s rodinou a kamarátmi, ktorí bývajú od nás niekoľko kilometrov. Na niektorých online sieťach som sa lepšie skamarátila s ľuďmi, s ktorými sme sa ledva pozdravili. Z môjho pohľadu myslím, že online vyučovanie má aj dobré, ale aj tie zlé stránky. Myslím, že dá sa na to zvyknúť, ale radšej by sme boli v škole všetci spolu. Vždy keď sa pozriem z okna na školu, tak mi idú hlavou všetky tie krásne spomienky, ktoré mám s mojimi užasnými spolužiakmi.
Online hodiny sú niekedy super, ale aj tak to nenahradí hodiny, ktoré sme mali v škole. Preto sa teším, keď už toto všetko skonči a budeme zas fungovať tak ako pred Coronou.
Katka Koštialová
………………………………………..
Musím uznať, že mi môj online život, čo sa týka školy, mi celkom vyhovuje. Baví ma sa takto učiť. Keby som ale v škole, môžem byt so spolužiakmi a zabávať sa na rôznych situáciách, nuž ale na všetko sa dá zvyknúť a myslím, že na takýto spôsob výučby si už mnoho žiakov zvyklo a tiež im to svojím spôsobom vyhovuje. Do môjho online života zaraďujem aj to, čo všetko na internete nájdeme. Ja tu veľmi často sledujem rôzne videá, fotky, články, ale často tu hľadám aj inšpiráciu. Tak isto tu zaraďujem aj rôzne zábavné aplikácie, ktoré využívam. Najlepšia vec na online živote je to , že môžem komunikovať s mojimi kamarátmi, ktorí bývajú odo mňa ďaleko. Kedykoľvek si môžeme napísať, zavolať a dokonca sa môžeme aj vďaka videohovoru vidieť aspoň cez ten telefón, keďže sa momentálne nemôžeme stretnúť. Najviac ma teší, že som sa vďaka pár aplikáciami spoznala s ľuďmi, s ktorými si veľmi rozumiem a mám ich rada.
Online život je síce super, ale aj tak ho nenahradí ten offline, ktorý môžeme zažívať s kamarátmi vonku. Nie je nič lepšie, ako byt vonku s ľuďmi, ktorých máte radi.
Emma Kvorková
…………………………………………………
Na túto situáciu a život s takýmto obmedzením, ako nastal prakticky zo dňa
na deň som nebola vôbec pripravená, ale to nebol asi nikto ani rodičia nič
také nezažili ,ba dokonca ani starí rodičia. Najprv som sa aj trochu
bála, lebo správy, ktoré som začala pozerať, neboli vôbec dobré, hlavne tie
z Talianska a z ostatných krajín ,čiže ako prvé čo som zmenila bolo
sledovanie správ o šíriacej sa nákaze v televízii aj na internete. Predtým som
správy sledovala iba občas a na internete som väčšinou zdieľala rôzne
sociálne siete. Ďalšia novinka bola nosenie rúšok, na to sa dalo postupne
zvyknúť a zvýšená hygiena hlavne umývanie rúk je tiež v poriadku . Keďže
máme dosť veľký dvor pri dome, na ktorom som sa mohla pohybovať aj so
svojím psom, tak to obmedzenie pohybu sa dalo tiež v pohode zvládnuť.
Myslela som aj na tých, čo bývajú v panelákoch vo väčších mestách ako moja
sesternica v Bratislave. Tak tá mi to závidela , ona musela sedieť väčšinou
doma. No na učenie na diaľku to bolo niečo nové. Zo začiatku som mala určité
technické problémy, bolo treba rýchlejší internet a ešte jeden notebook ,keď
aj nie nový, lebo sa na diaľku učila aj moja sestra, ktorá študuje na strednej
škole. Nakoniec to dobre zvládame a pomaly si zvykáme na tento nový
model vyučovania a prvá online hodina bola celkom zábavná. Čiže na
internete trávim viacej času, nakoľko musím sledovať maily a robiť rôzne
úlohy a zadania. Počas tejto izolácie som zistila ,že mi chýbajú
aj spolužiaci a celá škola spolu s pedagógmi, keďže som v deviatom ročníku
a budeme končiť. O to je ten pocit silnejší, nakoľko sme dobrý kolektív
prakticky od škôlky. Dúfam, že sa každý dostane na školu, na akú si dal
prihlášku a že táto pandémia sa už nebude opakovať a budeme už len na to
spomínať pri stretávkach po niekoľkých rokoch, ako sme základnú školu
končili.
Lenka Máliková
…………………………………………………
Už asi dva mesiace zažívame veľmi zvláštnu situáciu – „korona prázdniny“. Nikto na túto situáciu nebol pripravený a veľa vecí sa zmenilo. Vo všetkom je chaos a nikto nevie, čo má čakať.
Zatiaľ čo kedysi bolo sedenie doma na gauči považované za lenivosť, teraz sa to môže považovať za zodpovednosť… No napriek tomu sa snažím bezvýznamnému sedeniu doma vyhýbať. No každú chvíľu mi príde nový mail s úlohou, ktorú treba čo najskôr vypracovať. Nebola som zvyknutá na takéto veľké množstvo úloh, ale postupom času som si zvykla robiť úlohy priebežne, lebo najhoršie je, keď musíte všetko urobiť naraz. Po splnení mojich školských povinností potrebujem aj nejakú fyzickú aktivitu. Najčastejšie chodím na dlhé prechádzky, behať alebo na bicykel. Často chodievam aj s mojou kamarátkou, bez ktorej by mi počas karantény bolo smutno. Niekedy si nájdem čas aj na pečenie alebo varenie. Skúšam rôzne recepty, často zdravšie alternatívy klasických jedál. Nie vždy sa mi to úplne podarí, ale nejako sa to naučiť musím. Samozrejme, denne veľa času trávim on-line. Volám alebo píšem si s kamarátmi, pozerám rôzne videá, čítam články a volám s pani učiteľkou. Nikdy predtým som nemala skúsenosti s on-line vyučovaním a najskôr sa mi to zdalo divné, ale postupne som si na to zvykla a už to beriem ako súčasť dňa. Niekedy to nejde úplne na 100%. Niekedy sa horšie počujeme alebo sa to ozýva. Ale napriek tomu ma to baví, pretože je to vlastne normálna hodina, len u mňa doma.
Takto asi vyzerá môj bežný deň v tejto situácii. Samozrejme, nie vždy robím toto isté dookola. Niekedy mám horšie dni, keď sa mi nič nechce a vyhýbam sa povinnostiam. Ale hlavné je, že počas karantény si nájdem viac času rodinu a blízkych, ktorí mi v tomto období veľmi pomáhajú.
………………………………………………
Moderná doba nám priniesla internet , ktorý nám uľahčuje prístup k informáciám.
Vieme si rýchlo vyhľadať informácie o počasí, autobusových spojoch, športe , o dianí vo svete atď… Zároveň nám internet priniesol tzv. online život na sociálnych sieťach.
Je to život, ktorý nám dáva neobmedzené možnosti komunikovať s ľuďmi , ktorí sú ďaleko. Zároveň tzv. on line život – život stáleho pripojenia na internete pri nerozumnom využívaní nám berie radosti každodenného života, berie čas prežitý s rodinou, berie čas prežitý v prírode a v realite života – offline. Neustály život online často ľuďom berie ozajstný život, z ktorého sa nevedia tešiť a aj keď majú aj tisíc priateľov na sociálnych sieťach, cítia sa osamotení.
Môj online život v súčasnosti spočíva hlavne v plnení si školských povinností a v sledovaní sociálnych sietí, kde si hlavne pozerám to, čo ma baví a to konkrétne, čo súvisí s mojím koníčkom bicyklovaním. Dozviem sa tam niečo nové o nových komponentoch na bicykel, získavam rady a typy o opravách bicyklov, sledujem techniku jazdy iných super jazdcov, ktorí to naozaj s bicyklom vedia. Potom niečo z toho skúsim v pretaviť do reality, do svojho offline života. Keď sa tieto dva svety – on a off line – rozumne dopĺňajú a prelínajú, je to vždy na úžitok.
Vyučovanie , ktoré nám priniesol korona vírus, mi vyhovuje z týchto dôvodov: nie sme tak dlho v škole, mám viac voľného času , úprimne – lepšie sa podvádza na písomkách, neučíme sa nepodstatné predmety a keďže som v 9. ročníku, učivo sa opakuje a keďže nebudú už prijímacie skúšky, je to fajn.
Môj voľný čas po vyučovaní je potom už offline. Mojou každodennou úlohou je vyhnať a zohnať ovce z paše domov, poliať skleník, urobiť si poriadok v izbe – nesplniteľná úloha, pomôcť doma…
Moje pocity sú také zmiešané z tohto obdobia. Na záver si myslím ,že offline život je lepší.
Ján Vierik
………………………………………………………..
Veľa sa počas tohto obdobia zmenilo. Ráno ma neprebúdza zvuk budíka, ale zvuk upozornení, ktorémi chodia na EduPage. Po prebudení si idem robiť úlohy, ktoré mi prišli a pripravujem sa na online
hodinu, ktorú mám každý deň o 12:45. Online hodina trvá približne 35 minút a počas nej sa učíme
nové učivá zo slovenského jazyka a opakujeme si pojmy z literatúry. Po online hodine si dám menšiu
pauzu a potom pokračujem s úlohami až do večera. Počas dňa si veľakrát kontrolujem mobil, lebo si
chcem overiť, či neprišla nejaká nová domáca úloha, pretože či je ráno, alebo neskoro večer, na
EduPage chodia stále nové úlohy. Toto sa opakuje každý deň okrem víkendu aj keď zopárkrát sa
stalo, že nám úlohy prišli aj v nedeľu.
Okrem úloh sa občas počas dňa pozriem aj na sociálne siete a hrám hry. Zopárkrát som si cez
sociálne siete počas karantény volala s kamarátkami. S kamarátkami si aj píšem, ale väčšinou si
píšeme iba o domácich úlohách.
Na túto zmenu som si zvykala ťažšie, ale po čase som si našla nejaký systém. Určite to bolo lepšie,
keď sme chodili do školy, lebo nové učivo som sa naučila hneď v škole a doma som si to len prečítala.
Teraz všetko musím robiť sama. Napríklad, keď niečo nechápem, musím pri tom stráviť viacej času,
aby som to pochopila, zatiaľ čo v škole by mi to vysvetlila pani učiteľka za kratší čas. Aspoň že máme
online hodiny slovenského jazyka, kde si všetko zopakujeme s pani učiteľkou. Určite by všetko bolo
omnoho ťažšie bez mobilu a notebooku, keďže mi tam chodia domáce úlohy a potom tie úlohy cez
notebook odovzdávam.
………………………………………………………………………
V dnešnej dobe je už elektronika známa.Dostali sme sa do takej situácie,kde tú elektroniku veľmi potrebujeme.Spájame sa takto s učiteľmi.
Úprimne? Vôbec som nečakala,že budem žiť v tomto online živote. Nečakala som ani,že by k nám takýto vírus ,,zavítal“.Už som si aj na tento online život zvykla. No má to svoje výhody a nevýhody. Výhody sú v tom,veď nebudeme si klamať, že si s domácimi úlohami pomáhame so spolužiakmi alebo internetom. Nevýhody sú, že sa nemôžeme so svojimi kamošmi stretávať. Keď už je tento online život,tak mi to aj vyhovuje,pretože mám viac času na rodinu a na moje hobby. Baví ma volať so svojimi kamarátkami, s Emmou a Nikou. Porozprávame sa,že čo je nové a tak. Poobede som radšej offline,lebo rada chodím na prechádzky s Emmou a Nikou. Najviac úloh máme asi z angličtiny,ale podľa mňa si ich aj tak nikto z našej triedy nerobí:) Online život nie je zlý,ale nenahradí nám to školu, kde máme svojich spolužiakov. Počas tejto karantény sa toho udialo veľmi veľa. Prestala som sa baviť s niektorými ľuďmi, ale naopak našla som si aj lepších kamarátov, s ktorými si veľmi rozumiem. Nemám rada, keď musím mať online hodinu z hudobného nástroja, párkrát som si aj vymyslela nejaké dôvody,aby som tam nemusela ísť.Online hodina slovenčiny s pani učiteľkou Koníčkovou mi až tak nevadí,ale predsa toho pochopíme viac, keď nám to napíše a ukáže na tabuli. Na hodine máme vždy srandu, pretože tam máme bláznivých spolužiakov, pri ktorých sa nikdy nenudíte.
Online živor je super,ale chýba mi škola a hlavne spolužiaci.Musíme len dúfať,že tento vírus čoskoro odíde.
Majka Krakovská
