Čítanie s predpovedaním

Nie je čítanie ako čítanie. Niekto číta rád, iný vidí v hodinách literárnej výchovy priestor na to, ako sa uliať, podriemať si alebo sa v mysli preniesť do iného sveta. V dnešnej dobe, keď na našich žiakov na každej strane pôsobí množstvo najrôznejších vplyvov, je pre učiteľa dosť náročné udržať detskú myseľ v pohotovosti. Preto je dôležité na hodinách čítania alebo literárnej výchovy používať také metódy, ktoré žiaka nielen motivujú, ale zároveň aj udržujú v činnosti, aktivizujú. Zobúdzajú vnútorný záujem o text. Jedným slovom, pomáhajú mu premýšľať, analyzovať a tiež tvoriť.
Jednou z takých metód je aj ČÍTANIE S PREDPOVEDANÍM. Túto metódu je vhodné použiť hlavne pri čítaní dlhšieho textu. Táto metóda vo významnej miere pomáha aj žiakom, ktorí majú rôzne problémy s učením. Hlavne pre týchto žiakov je čítanie dlhého textu rozdeleného na viac častí prijateľnejšie. V praxi to znamená, že po každom relatívne kratšom úryvku, žiak predpovedá, čo sa pravdepodobne stane v ďalšej časti ukážky. Dôležité je predpoveď oprieť o informácie, ktoré žiaci získali pri čítaní predchádzajúcej časti alebo z vlastných skúseností. Dôležité je tiež po každej časti zhrnúť, čo bolo prečítané a porovnávať vlastnú predúoveď s realitou, ktorá bola uvedená priamo v texte. Dobré je využívať tabuľku s týmito údajmi.
Ako asi bude príbeh pokračovať? Zdôvodnenie Ako príbeh skutočne pokračoval?

Keď majú žiaci pred sebou uvedenú tabuľku, väčšinou nikdy nezabudnú nad čím práve musia premýšľať.
Odborníci zistili, že čítanie s predpovedaním má niekoľko priaznivých účinkov:
1. Pomáha porozumieť textu.
2. Učí orientovať sa v texte.
3. Motivuje k uvažovaniu nad správaním a konaním postáv.
4. Učí uvažovať nad textom v širších súvislostiach.
5. Rozvíja pozitívny vzťah k čítaniu.
6.Pomáha silnejšie prežívať text.
7. Učí prezentovať vlastný názor pred spolužiakmi.
8. Rozvíja predstavivosť a fantáziu.
9. Formuje vnútornú motiváciu.
10.Ujasňuje postoje.
Pri tejto metóde nemusí žiak pracovať len samostatne. Môžeme využívať aj prácu vo dvojiciach alebo v skupinách. V rámci skupín alebo dvojíc si žiaci môžu čítať svoje predpovede a môžu tiež o rôznych návrhoch diskutovať. Po prečítaní ďalšej časti textu porovnávať, analyzovať, oceniť slovne tých spolužiakov, ktorí sa k presnej predpovedi priblížili najbližšie.
Takýto spôsob čítania nenápadne žiakov motivuje k tomu, aby na hodinách „nespali“, ale naopak premýšľali, hodnotili a porovnávali. Ak chceme žiakom ešte viac rozvíjať ich tvorivosť, môžeme im po prečítaní textu dať ďalšie úlohy. Môžu to byť napríklad tieto:
1. Napíš iný záver.
2. Zmeň žáner. Môžu napríklad baladu zmeniť na rozprávku, rozprávku na povesť, príbeh na báseň.
3. Vlož do deja novú postavu a pokús sa zmeniť niektoré časti príbehu.
V úvode hodiny môžu žiaci s textom experimentovať aj tak, že im povieme nadpis a oni majú podľa nadpisu predpovedať, o čom asi bude úryvok. Alebo im povieme mená postáv, ktoré v príbehu budú vystupovať. Úlohou žiakov je predpovedať na základe týchto postáv, o čom asi ukážka bude. Ďalšou indíciou k predpovedaniu textu môžu byť aj kľúčové slová.
Uviedla som len niekoľko možností, ako pracovať s textom na vyučovacej hodine tak, aby žiaci boli aktívni. Podobných možností je oveľa viac. O ďalších si viac povieme v budúcom článku.