Hlavným zámerom tohto postupu je sprevádzať žiaka tak, aby sme mu pomohli textu porozumieť.
Je to čítanie riadené pokynmi, ktoré sa zameriava na aktívne zapojenie žiakov do procesu čítania, aktivizuje ich ku kritickej reflexii. Hodina riadeného čítania je rozdelená do dvoch častí:
V prvej časti si žiaci čítajú každý sám pre seba potiaľ, pokiaľ im určí učiteľ.
V druhej časti nasleduje samostatná práce s textom. Žiaci čítajú po odsekoch, podľa pokynov učiteľa. Po prečítaní danej časti kladie učiteľ otázky žiakom, ktoré ich nútia zamýšľať sa nad významom textu. Po čiastkových otázkach nasledujú zhrňujúce otázky a záverečná reflexia. Pri záverečnej reflexii môžeme použiť diskusiu alebo aj metódu voľného písania. Táto stratégia pozostáva z troch krokov.
Evokácia – rozhovor pred čítaním textu.
V tejto časti môže učiteľ zisťovať, čo už žiak vie. (Môže použiť napríklad brainstorming). Taktiež sa učiteľ môže opýtať žiakov, čo očakávajú od nového učiva, čo by sa chceli dozvedieť.
Uvedomenie si významu-tiché čítanie.
Ak máme u žiakov dosiahnuť trvalejšie vedomosti, žiaci sa v procese učenia musia aktívne zapájať, musia si uvedomovať svoje myslenie, a tak musia byť aktívni v čítaní i v hovorení. Pre aktívnu prácu pri tichom čítaní môžeme využívať na ozanačenie myšlienok tieto symboly:
% TOTO SOM VEDEL(A)
+ TOTO SOM SA DOZVEDEL(A) TERAZ
_ TOTO JE INAK,AKO SOM SI MYSLEL(A)
? TOMUTO NEROZUMIEM
* TOTO JE VEĽMI DOLEŽITÉ
Tento záznamový systém pre efektívne čítanie znakov voláme aj INSERT (Interaktive Notating System for Effective Reading and Thinking). Základné faktory porozumenia pri čítaní sú – zmysluplný text, záujem, predchádzajúce vedomosti a účel.
Reflexia po prečítaní
V tejto časti žiaci povedia, čo zistili, čo sa nové dozvedeli, všetko porozprávajú a nové poznatky zapíšu na tabuľu. (Projekt Orava v praxi, 2001, s.6-13). Na druhom stupni základných škôl odporúčame túto metódu používať pri tematických celkoch biografický román a literatúra faktu.
