Úvahy mojich žiakov na tému: Prišli nečakané „prázdniny“, učíme sa na diaľku (3. časť)

Ďalšie úvahy mojich žiakov.

V týchto dňoch si najviac uvedomujem to , že sa musia diať ohromné veci, aby aj v ľudských dušiach sa čosi pohlo. Musela vypuknúť pandémia, aby sme si uvedomili, čo by mali byť naše skutočné priority a vieme si vážiť jeden druhého. Našimi základnými prioritami sa opäť stáva rodina, keďže sme spolu takmer stále a taktiež si uvedomujeme, kto sú naši skutoční priatelia, kto nám naozaj chýba. Zdravie je teraz na prvom mieste, všetci sa strachujeme o to, aby sme zostali zdraví. Myslím si, že keď toto obdobie skončí, ľudia si budú viac vážiť ľudskú spoločnosť a budú k sebe úctivejší. Budeme si viac vážiť veci a činnosti, ktoré nás hnevali alebo nudili. Okrem toho máme veľa času pre seba, ktorý môžeme venovať veciam, ktoré sme odkladali, lebo sme na ne nemali čas .

Príroda sa opäť regeneruje a môže si od nás na chvíľu odpočinúť. Celá planéta sa akoby uzdravuje. A aj my si viac vážime tú prírodu. V týchto dňoch najviac ďakujem mojej rodine, že so mnou trávia čas a že ma rozveselia, keď mi je smutno za kamarátmi. Najviac túžim  po tom, aby to čo najrýchlejšie skončilo.To sa však nestane, keď ľudia nebudú rešpektovať karanténu. Som  rada, že ľudia sú väčšinou zodpovední a dodržujú ju. Je pekné vidieť, ako si zrazu všetci pomáhajú a záleží im na druhých.  Najsmutnejšie je však to, že naši starí rodičia to majú teraz naozaj veľmi ťažké a mali by sme im pomáhať najviac, ako vieme. Môžeme im pomôcť už len tým , že sa nebudeme vystavovať zbytočným rizikám nákazy a nenakazíme ani ich alebo im pôjdeme nakúpiť.

Chýba aj škola, hoci takáto forma učenia mi veľmi vyhovuje a páči sa mi ,ale to školské prostredie má svoj dôvod. Chýba mi aj tanec, hoci tancovať môžem aj doma, nie je to ako tancovanie s mojimi kamarátmi. Dúfam, že sa čoskoro vrátime do školy. Moje ponaučenie z tohto všetkého je, že naše plány sa môžu kedykoľvek zmeniť, a preto musíme byť pripravení na všetko a prijať veci také, aké sú.

Nela Bellušová 8. A trieda

…………………………………………………………………………………………………………………………………………….

Približne pred dvoma mesiacmi som sa prvýkrát dopočula o takzvanom corona výruse (odborne COVID-19). Najprv to vyzeralo len ako drsná, rýchlo sa šíriaca epidémia v Číne. No ako ľudia bez rozmýšľania naďalej cestovali a nedodržiavali pravidlá, tak sa epidémia časom zmenila na pandémiu. Ľudia sa neskoro spamätali a začali panikáriť. No môžem hrdo povedať, že Slovensko je v tomto dôsledné, ľudia dodržujú karanténu, a tak si myslím a dúfam, že tu situácia nebude až taká kritická, aká nastala v Taliansku. No poďme však ku výhodám:

  1. Toto (ne)vstávanie proste milujem🙂
  2. Planéta oddychuje, vody sa prečistili od odpadu, až si priam začínam myslieť, že zem nám chce dať druhú šancu.
  3. Ľudia si viac začali vážiť svoju prácu, teenageri školu a vzácny pohyb na vzduchu.

No a tu rovno nadviažem nevýhody.

  1. Veľmi mi chýbajú všetci moji najbližší, s ktorými som musela kvôli situacii prerušiť kontakt.
  2. Radšej by som chodila do normálnej školy, lebo táto škola cez internet je o dosť namáhavejšia na psychiku.
  3. Bojím sa o mojich milovaných starkých. Lebo myslím si, že teraz majú väčšiu pravdepodobnosť z úmrtia na infarkt ako na corona vírus. Médiá ich zahŕňajú panikou a chaosom a sú neuveriteľne nešťastní, že nemôžu byť s rodinou a ostali sami.

A tak som si aj vďaka tomu uvedomila, aký drahý a vzácny bol ten život pred tým, nech už bol akýkoľvek. Teraz je mojím veľkým želaním vrátiť sa naspäť, ale v zdravej miere tak, aby sa planéta nemusela znova začať brániť. Ďakujem za toto uvedomenie a za to, že starkí sú tu ešte so mnou. A taktiež ďakujem za telefóny, vďaka ktorým ich môžem kontaktovať. A prosím ľudí, aby už nerobili to, čo robili pred tým, a tak neničili a seba a svoje okolie. Obdivujem však mojich rodičov, lebo sú priamo v ohnisku deja, keďže sú obaja zdravotníci. A aj napriek namáhavej situácii to, ako tak zvládajú. A myslím, že nebudem sama, keď poviem, že starý život mi chýba. A je mi zvlášť ľúto cestovateľov, predsa len zrušili im všetky lety, no na druhej strane…. Pani učiteľka, všimli ste si tú čistú oblohu?🙂

Miška Halušková 8.A trieda

………………………………………………………………………………………………………………………………………………….

Celý rok sme sa pripravovali na to, ako si napíšeme monitory, príjímačky a všetko, čo patrí k ukončeniu deviateho ročníka. Keď bolo treba, mávali sme nulté hodiny aj sedem hodín len,,aby sme sa stihli pripraviť  a čo najlepšie ich napísať.

Všetko sa náhle zmenilo z jedného dňa na druhý. Často som v televízore počúvala o koronavíruse , ako vypukol v Číne a postupne sa prenášal zo štátu na štát , mnohí ľudia, ktorí nedokázali proti vírusu bojova,ť podľahli. No, ja som len dúfala ,,že k nám na Slovensko nepríde,,no opak sa stal pravdou. Ľudia,,ktorí pracovali v zahraničí alebo tam boli na výlete spanikáril a čo najrýchlejšie sa vracali k rodine. Príznaky, týchto ľudí sa potvrdzovali a v televízore nám už hlásili prvých nakazených ľudí na Slovensku. Ako sa zvyšoval počet nakazených, prichádzali aj iné opatrenia. Prosili ľudí nech nevychádzajú z domovov, nech nenavštevujú veľké spoločnosti a len v najnutnejších prípadoch, aby vychádzali von s rúškom a s rukavicami. Ľudia začínali nakupovať vo veľkom, nakazených pribúdalo a vyhlásila sa štrnásťdňová karanténa. V priebehu tejto karantény sa zrušili aj monitory a termíny prijímacích skúšok sa oddiaľovali. V týchto dňoch som si veľmi veľa uvedomila, aké je zdravie dôležité a že si máme vážiť, či je to už jedlo alebo čokoľvek iné, čo máme k dispozícií. Teraz najviac túžim potom, aby sme sa čo najskôr vrátili do bežného života. Obdivujem zdravotníkov, doktorov a všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhajú ľuďom. Cez tieto ,,prázdniny“ trávim čas s rodinou rozprávaním sa o príjemných udalostiach mojich rodičov a starých rodičov, tiež robím veci, na ktoré som si čas nenašla. Uvedomila som si mnoho vecí počas tohto obdobia, ktoré prišlo a môžem len ďakovať za to ,že tu môžem deň čo deň byť spolu s rodinou.

Ako ponaučenie som si zobrala to, že za najdôležitejšiu vec v živote považujeme  zdravie, ktoré máme .

Lenka Máliková, 9.A trieda

……………………………………………………………………………………………………………………………………………..

Nečakané prázdniny pre mňa začali skorej ako pre mojich spolužiakov. Keďže som bola týždeň doma a už som sa fakt tešila na mojich spoližiakov.Zistia som, že budú (Corona) prázdniny a nikto nevedel, dokedy budú trvať.

Na začiatku prázdnin som bola rada, že nebudeme v škole, no po týždni to ma to omrzelo a zistila som, že sa nedokážem sústrediť na učenie tak ako v škole, keď nám učitelia vysvetľujú nové učivo. Vždy sme túžili učiť sa z domu a nechodiť do školy, no teraz som zistila, že v škole je to úplne iné ako doma. V škole mám spolužiakov, s ktorými sa môžem cez prestávky rozprávať a tento rok zvlášť, keď sme cela teda posledný rok spolu. A možno už ani spolu nebudeme. Výhody nečakaných prázdnin nie sú vôbec výhody, lebo musíme ostávať doma a nemôžeme byť s kamarátmi. V týchto dňoch som si asi najviac uvedomila hodnoty ľudí, ktorí sú okolo nás. V týchto dňoch najviac túžim, aby bolo všetko tak ako predtým a písala túto úvahu v škole do zošita spolu s mojimi spolužiakmi. Teraz najviac ďakujem, že je celá moja rodina, kamaráti  v poriadku. Obdivujem hlavne lekárov, sestričky, ktorí sa starajú o nakazených ľudí. No tiež si vážim predavačky a ľudí, ktorí majú prácu, kde sa stetávajú s ľuďmi. No za tieto prázdniny som si veľa uvedomila ako napríklad: Aké ťažké musí byť pre učiteľov posielať úlohy každému jednému žiakovi. Akí sú niektorí ľudia ochotní a šijú pre ľudí rúška, aby čo najskôr skončila táto téma Corona.

Ponaučenie z tohto obdobia si beriem také, že netreba nám zbytočne veľa vecí, ktoré ani nevyžívame a mali by sme si viac vážiť planétu. Beriem to tak, že nám dala planéta pocítiť, ako sa k nej škaredo správame a keď sme jej nevedeli pomôcť mi ľudia musela si pomôcť sama. Napríklad to Benátok sa vrátili delfíny a myslím si, že keby táto situácia nenastala, tak by sa tam nikdy nevyčistila voda a neprišli by tam delfíny .

Katka Koštialová, 9.A trieda