Rudo pochádzal zo siedmich detí. Možno to znie v tejto dobe ako nonsens, ale v detstve musel pri stole často bojovať o jedlo. Kto si viac uchmatol, ten viac zjedol. Našťastie vďaka svojej cieľavedomosti a inteligencii sa vymanil z pazúrov biedy. Vyštudoval za inžiniera elektrotechnika a usadil sa v neveľkom mestečku, kde si zriadil súkromnú firmu.

Matej bol dobrák od kosti. Väčšinou ho ľudia mali radi, ľahko zapadol do akéhokoľvek kolektívu. No so ženami nemal veľa skúseností. Veľmi si neveril. Ani sám nevedel prečo. Často nad tým premýšľal, čo to vlastne spôsobilo. Rozvod rodičov? Despotický otec? Pohľad na seba v zrkadle? Keď sa v prvom ročníku na vysokej škole v jeho živote zjavila Tamara, bolo to pre neho niečo vzácne, nepredstaviteľne krásne a očarujúce.

Väčšinou si ľudia nedajú poradiť a žijú podľa vlastných predstáv. V podstate je to aj správne, veď každý človek túži kráčať po vlastnej ceste. Stáva sa však, že ak je človek veľmi mladý a nedá si od nikoho poradiť, môže to skončiť aj ináč, ako si to možno predstavoval. Tak to bolo aj v prípade Lukáša.

Dnes si Eva s radosťou sadla na bicykel. Tešila sa, že si hneď ráno prevetrá hlavu, zašportuje si a premyslí si plán na ďalší deň. Nebolo to ale vždy také veselé a jednoduché ako v dnešný deň. Pred pár mesiacmi ňou lomcovala závisť, keď prechádzala na bicykli dedinou. Obzerala nádherné domy, terasy, bazény… A závidela. Veľmi závidela.

Alena pracovala ako cvičiteľka jogy v jednom zo športových stredísk v meste, a tak do práce chodila až predpoludním. Mohla si teda pospať aj dlhšie. Dnes sa však cítila unavená viac ako inokedy. Nechápala, čo sa vlastne deje, veď mala vynikajúcu kondíciu, dostatok spánku a vyváženú stravu.

Niektorí ľudia sú skutoční majstri sveta v pretvarovaní. A dokážu sa pretvarovať aj neskutočne dlhú dobu.  Sú na to jednoducho odborníci od narodenia. Často ani sami nevedia, prečo sú schopní urobiť také veci, ktoré by iní ľudia nikdy neurobili. A iní ľudia sú zase až takí dobrí, pokorní, slušní a empatickí,  že ich iní dokážu zmanipulovať až tak, že ich pripravia o zdravie. Takto to bolo aj v živote  Zlatice a Róberta.

Tohto roku sa Eme na hudobný festival veľmi nechcelo ísť. Nebolo to spôsobené len horúčavami, ale aj tým, že Roman jej už začínal liezť na nervy. Čo ju presvedčilo na festival ísť, bola hlavne dobrá partia, ktorej mohla byť súčasťou a prežívať tak kopec zábavy. Keď si spomenula na spoločné chvíle so super ľuďmi, hneď sa vzdala myšlienky, že nikam nepôjde. Pobalila si kufor a začala kráčať smerom k železničnej stanici. Keď uvidela Romana, trochu jej zamrzol úsmev na tvári, ale prítomnosť ostatných kamarátov a kamarátok jej vyčarila radosť v očiach. Hlasný smiech prehlušoval myšlienku na rozchod s Romanom, ktorá už bola hlboko usadená v Eminej hlave. Nechcela to riešiť pred festivalom. Veď to mala byť udalosť tohto leta. A v posledných dňoch nemala na to vôbec energiu. Naháňačka v práci, práca v záhrade, pomoc rodičom a mnoho ďalších vecí v rodine. A tiež nenašla ešte tie vhodné slová, ako to Romanovi povedať a hlavne všetko vysvetliť. A tiež sa bála, že zostane opäť sama. Samoty sa bála a uvedomovala si aj svoj vek. Bola zmätená. Napokon si povedala, že sa uvidí po festivale. Dala tak Romanovi poslednú šancu. Myslela si, že ak sa stane nejaký zázrak, možno ju ešte presvedčí a že to s ním nevzdá.