Bibiana bola za Jána vydatá už desať rokov. Dokonale ho poznala.Aspoň si to myslela.V posledných dňoch jej začal unikať priamo v ich spoločnom byte. Čoraz viac sa uzatváral do seba a čoraz častejšie zatváral dvere pracovne,aby sa mohol ponoriť do svojho virtuálneho sveta.

Zdena sa spokojne usadila za stolom s počítačom a pustila do každodenných pracovných povinností. Monitor jej však splýval s obrazom Igorovej tváre. Srdce jej prudko búchalo, ťažký dych jej nedovolil sústrediť sa. Jarné slnko jej pomedzi žalúzie neustále šteklilo oči. Mala chuť viečka na chvíľu privrieť a pohrávať sa pod nimi s Igorovým obrazom.

Autobus sa rýchlo rútil diaľnicou. Noc prudko hľadela do okien na spiace telá cestujúcich.Dušan sa zahalil do polospánku -príjemného stavu tela aj duše, keď človek spí aj nespí, myslí aj nemyslí. V hlave sa mu spustil film posledných mesiacov.

Marika sa zahľadela na mobil.

Katarína podvedome pozerala na hodinky, ale v mysli rozoberala nepochopiteľné správanie svojich kolegýň. Prečo?

Rudo pochádzal zo siedmich detí. Možno to znie v tejto dobe ako nonsens, ale v detstve musel pri stole často bojovať o jedlo. Kto si viac uchmatol, ten viac zjedol. Našťastie vďaka svojej cieľavedomosti a inteligencii sa vymanil z pazúrov biedy. Vyštudoval za inžiniera elektrotechnika a usadil sa v neveľkom mestečku, kde si zriadil súkromnú firmu.

Matej bol dobrák od kosti. Väčšinou ho ľudia mali radi, ľahko zapadol do akéhokoľvek kolektívu. No so ženami nemal veľa skúseností. Veľmi si neveril. Ani sám nevedel prečo. Často nad tým premýšľal, čo to vlastne spôsobilo. Rozvod rodičov? Despotický otec? Pohľad na seba v zrkadle? Keď sa v prvom ročníku na vysokej škole v jeho živote zjavila Tamara, bolo to pre neho niečo vzácne, nepredstaviteľne krásne a očarujúce.

Väčšinou si ľudia nedajú poradiť a žijú podľa vlastných predstáv. V podstate je to aj správne, veď každý človek túži kráčať po vlastnej ceste. Stáva sa však, že ak je človek veľmi mladý a nedá si od nikoho poradiť, môže to skončiť aj ináč, ako si to možno predstavoval. Tak to bolo aj v prípade Lukáša.

Dnes si Eva s radosťou sadla na bicykel. Tešila sa, že si hneď ráno prevetrá hlavu, zašportuje si a premyslí si plán na ďalší deň. Nebolo to ale vždy také veselé a jednoduché ako v dnešný deň. Pred pár mesiacmi ňou lomcovala závisť, keď prechádzala na bicykli dedinou. Obzerala nádherné domy, terasy, bazény… A závidela. Veľmi závidela.

Alena pracovala ako cvičiteľka jogy v jednom zo športových stredísk v meste, a tak do práce chodila až predpoludním. Mohla si teda pospať aj dlhšie. Dnes sa však cítila unavená viac ako inokedy. Nechápala, čo sa vlastne deje, veď mala vynikajúcu kondíciu, dostatok spánku a vyváženú stravu.