Ivona sa nadýchla, zobrala dve preplnené nákupné tašky do rúk, vystúpila z výťahu a ocitla sa pred dverami svojho dvojizbového bytu.Otvorila dvere a ovanula ju prázdnota. Tak ako každý deň. Stále ten istý kolotoč. Práca, samota, smútok.Zaliala si kávu. Silno rozvoniavala.

Alica sa usmiala na kaderníčku. S účesom bola maximálne spokojná. Neznášala všednosť a fádnosť. Oranžový melír na končekoch vlasov jej dodával punc extravagancie, jemne splýval s oranžovým nádychom gelových nechtov, atak bola veľmi spokojná. Potom sa prudko otočila, z vešiaka vzala čierny kabát i oranžový šál a zamierila k autu.

Eva sa usadila za stolom. S dnešným dňom bola celkom spokojná. Slniečko prenikalo cez žalúzie do zborovne a jesenné slnečné lúče hladili jej modré oči. Knihu položila na ľavú stranu stola a očami prešla po mobile. Žiadne správy,žiadne zvonenie. Aspoň niekto by si mohol na ňu občas spomenúť, pomyslela si a rukou si pohladila vlasy. Do porady zostávalo ešte pätnásť minút.

Peter bol vyštudovaný architekt. Práca ho veľmi bavila ,ale vzhľadom na to, že možností robiť architekta na Kysuciach nebolo až tak veľa, rozhodol sa využiť šancu a spolu so spolužiakom z vysokej školy chodili na týždňovky do Ostravy. Veľké mesto ponúkalo nielen zaujímavú a lepšie platenú prácu, ale aj veľa možností zabaviť sa mimo dosahu rodiny.

František si zotrel spotené čelo a rázne naskočil do električky. V hlave mu plávalo toľko myšlienok, že už ani on sám často poriadne nevedel, na ktorú z nich má v prvom rade sústrediť svoju myseľ. Pracovná vyťaženosť posledných dní mu odoberala veľa energie, občas sa cítil ako sfúknutý balón, ktorého už nemá kto alebo čo nafúknuť, aby dokázal ľahko vzlietnuť nad labyrint povinností, ktoré sa mu stavali do cesty každučký deň.

Bibiana bola za Jána vydatá už desať rokov. Dokonale ho poznala.Aspoň si to myslela.V posledných dňoch jej začal unikať priamo v ich spoločnom byte. Čoraz viac sa uzatváral do seba a čoraz častejšie zatváral dvere pracovne,aby sa mohol ponoriť do svojho virtuálneho sveta.

Zdena sa spokojne usadila za stolom s počítačom a pustila do každodenných pracovných povinností. Monitor jej však splýval s obrazom Igorovej tváre. Srdce jej prudko búchalo, ťažký dych jej nedovolil sústrediť sa. Jarné slnko jej pomedzi žalúzie neustále šteklilo oči. Mala chuť viečka na chvíľu privrieť a pohrávať sa pod nimi s Igorovým obrazom.

Autobus sa rýchlo rútil diaľnicou. Noc prudko hľadela do okien na spiace telá cestujúcich.Dušan sa zahalil do polospánku -príjemného stavu tela aj duše, keď človek spí aj nespí, myslí aj nemyslí. V hlave sa mu spustil film posledných mesiacov.

Marika sa zahľadela na mobil.

Katarína podvedome pozerala na hodinky, ale v mysli rozoberala nepochopiteľné správanie svojich kolegýň. Prečo?